Poviedka je inšpirovaná skutočnou udalosťou, ktorú som sledovala z balkóna svojho bytu 1. mája 2004, v deň vstupu Slovenska do Európskej únie.
Prvý máj. Noc. Oslava. Ohňostroj. Nebo je posiate tisíckami drobných hviezdičiek. Užasnutí ľudia nemo otáčajú tváre k trblietavému zázraku, oslavujúcemu náš vstup do Európskej únie. Naozaj veľkolepé. Konečne sme sa dočkali. Až na niektorých…
Ospalé nedeľné ráno. Auto sa ženie obrovskou rýchlosťou. Prudká zákruta, svetlá oproti idúceho vozidla, škripot bŕzd, rachot plechov, trieštenie skla. Koniec. V jednej sekunde tu bol a v druhej už nie je. S hukotom prichádzajú policajné autá, požiarnici a sanitky. Jemu už nepomôžu. Zahasia horiace auto, prikryjú ho bielou plachtou a počkajú na príchod pohrebného voza.
Hlúčik zvedavcov sa neustále mení. Chvíľu je ich viac, potom zasa menej. Poznajú ho, alebo ich vylákalo von ľudské nešťastie? Alebo senzácia? Konečne sa niečo deje. Určite sú radi, že nesedeli v aute namiesto neho. Poniektorí ešte nikdy neboli tak blízko smrti. Mohli sa jej takmer dotknúť. Dokedy im v mysli vydrží toto memento?
Brechot psa, ktorého venčí ktorýsi zo zvedavcov, ho k životu nepreberie. Už nie. A pritom stačilo tak málo. Jazdiť pomalšie. Neriskovať. Nestratiť ostražitosť. Ešteže záchranná akcia trvá tak dlho. Veď tu vyhasol mladý život. Zaslúži si, aby to nejaký čas trvalo.
Okolo miesta nehody prechádza ošumelý bezdomovec. Cudzie nešťastie ho nezaujíma. Má dosť svojho trápenia. Na chvíľu zastane. Cíti smútok alebo zadosťučinenie? Nemá byt ani auto. Nemôže investovať do vlastnej záhuby. Na čo bolo nešťastníkovi vodičovi auto? Na to, aby v ňom našiel svoju smrť? A bezdomovec žije ďalej. V ošumelých šatách, s ošúchanou taškou, pod mostom, na lavičke, bez auta, bez strechy nad hlavou. Aj auto malo strechu. Nepomohla. Zhorela rovnako ako ten, čo sedel pod ňou.
Pohrebná služba naložila nebohého, hasiči umyli z cesty zmes pozostatkov z človeka aj z auta. Žena s cigaretou, ktorá mŕtveho identifikovala, po chvíli odišla. Koniec. Je po všetkom.
Svitá. Drozd spieva svoju zvyčajnú rannú pieseň. Straka hľadá niečo na zjedenie. Slovensko sa prebúdza do nového rána. A na nebi pribudla jedna hviezda. Európska…
Autor: Andrea Boldišová
Foto: Paťo Ščevlík
