Kniha Láska vo vetre rozpráva príbeh dvoch zrelých ľudí, Marianny a Erika, ktorých spája práca a vzájomná náklonnosť. Každý z nich v súkromí prežíva drámu – Marianna nemá šťastie na životného partnera a Erik zotrváva vo vzťahu, z ktorého dávno vyprchala vášeň a porozumenie. Tragická smrť Erikovej manželky osudovo zasiahne do života oboch hrdinov a dáva im príležitosť naplno rozvinúť potláčané city. Ich krehké, ťažko sa rodiace šťastie komplikuje odmietavý postoj zo strany Erikovho vzdorovitého syna a stupňujúce sa intrigy v práci. Keď už sa zdá, že prekonali všetky prekážky a ich spoločnej budúcnosti nestojí nič v ceste, prichádza ďalšia rana v podobe Erikovej zrady. Ako sa s ňou Marianna vyrovná? Nájde v sebe silu Erikovi odpustiť? Dokážu hlavní hrdinovia napokon využiť šancu, akú osud poskytne len málokomu z nás?
Autorka o knihe
Moju prvú knihu som venovala svojej mamine ako vďaku za celoživotnú starostlivosť a obetavosť a za povzbudivé slová a podporu pri písaní. Vždy bola mojou prvou čitateľkou a kritičkou, a bez jej neúnavného povzbudzovania by som nikdy nenabrala odvahu poslať rukopis do vydavateľstva. Keď som ešte písala poviedky, mamina mi po prečítaní jednej z nich na rub listu napísala: „Máš veľký talent, len píš ďalej!“ Boli to práve tieto slová, ktoré vo mne upevnili túžbu písať a vydávať knihy. Nebola to len akási „dievčenská nerozvážnosť.“ A potom mi ešte jedného dňa povedala: „Verím, že raz sa tomu budeš venovať naplno.“ Aj to som skúsila, no žiaľ na našom malom knižnom trhu je to nemožné. Snáď neskôr, keď budem tvoriť popri dôchodku. Uvidíme…
Svoj prvý rukopis som poslala do vydavateľstva IKAR, a vydavateľstvo IKAR mi prvú knihu aj vydalo. Hoci by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že to bolo jednoduché, nebolo to celkom tak. Na finálny verdikt som si musela počkať vyše roka. Najprv sa mi rukopis vrátil s tým, že zatiaľ nie je vhodný na vydanie a či nechcem niektoré pasáže prepísať. Po počiatočnom sklamaní som sa nad tým zamyslela a pustila sa do úprav. Výsledkom bolo moje prvé knižné dieťa. Kniha zaznamenala úspech, za jeden a pol roka sa vypredal celý náklad v počte 3 000 kusov. S chuťou som sa venovala ďalšej tvorbe.
Názory čitateľov:
„…kniha je napísaná s ľahkosťou, istotou, moderným, no pritom vkusným štýlom, nezaťažujúcim dlhými opismi, výstižne a presne – ako scenár k filmu, ktorý sa v hlave pekne premieta pri čítaní…“ „… som veľmi rada, že dej neskĺzol len na hlavnú líniu a bol spríjemnený ľahko pochopiteľnými problémami v pracovnom prostredí, páčilo sa mi zvýrazňovanie hodnôt života veľmi nevtieravou formou…“ „… kniha je odrazom života súčasných mladých ľudí, ktorí si pre prílišnú vyťaženosť v práci len ťažko nachádzajú životného partnera…“ „… nie je to román iba pre ženy, svoje si v ňom nájdu i muži…”
Ukážka z knihy
Zavládlo hlboké ticho. Chvíľu mal dojem, že Marianna sa nečujne vyparila ako duch. Obzrel sa a zvedavo na ňu uprel zrak. Vyzerala, že už-už sa otočí na päte, ale namiesto toho si založila ruky vbok a spustila: „Erik, viem, že je hrozné, čo sa ti stalo, ale nemôžeš sa celé dni umárať zavretý vo svojej kancelárii a vyhýbať sa každému pokusu o rozhovor. Nie si jediný, kto sa trápi, komu sa niečo zlé stalo. Život ide ďalej! Musíš žiť a pracovať! Ak nie kvôli sebe, tak kvôli Marošovi. Potrebuje ťa. Nikoho iného nemá.“ „Myslíš si, že to neviem?!“ zvrieskol hlasnejšie, ako chcel. „Maroš potrebuje matku. A tú mu ja nevzkriesim!“ „Maroš je vo veku, keď potrebuje najmä otca. Viem, čo chceš povedať,“ nedala sa prerušiť, keď chcel zareagovať. „Ty si jeho otec. Celé roky si sa oňho staral. Nemôžeš za to, čo sa stalo!“ „Ale…“ môžem, chcel povedať, no v poslednej chvíli sa zarazil. Pozrel na ňu pohľadom plným ľútosti a zadržiavaných sĺz: „Je to pre mňa veľmi ťažké.“ „Ja viem. Ak by si niečo potreboval, vieš, kde ma nájdeš,“ povedala a pevne mu stisla plece. „Ďakujem ti,“ prikývol. Keď sa za ňou zavreli dvere, sklonil hlavu na kopu papierov a rozplakal sa ako malý chlapec.
